Proces reformy verejnej správy bezprostredne súvisí s transformačnými procesmi, ktoré nadviazali na zmenu politicko-ekonomicko-socialnej podstaty štátu. Február 1948 poznamenal históriu obnoveného Československa radikálnou zmenou politickej orientácie. Táto sa začala formovať už pred tým, čo výrazne ovplyvnili výsledky 2. svetovej vojny, ako i snahy Komunistickej strany Československa (ďalej len KSČ) k orientácii na Sovietsky zväz.

Tento proces vyvrcholil februárom 1948, kedy na základe výsledkov volieb sa do vlády dostali zástupcovia KSČ, ktorý využijúc vládnu krízu nastolili vládu s prosovietskou orientáciou. Tento stav bol zakotvený i v Ústave 9. mája, ktorú prijalo Zákonodarné zhromaždenie ČSR ako ústavný zákon č. 150/1948 Zb. V článku XII. ods. 1 cit.: „Hospodárska sústava Československej republiky je založená na znárodnení nerastného bohatstva, priemyslu, veľkoobchodu a peňažníctva; na vlastníctve pôdy podľa zásady....„. Takto zadefinované vzťahy k výrobným prostriedkom mohli umožniť dokončenie znárodňovacieho procesu.

Zmenu politického režimu v roku 1989 bolo preto potrebné začať opačným procesom – zmenou vlastníckych vzťahov, t.j. privatizáciou národného majetku, „...ktorý je vo vlastníctve všetkého ľudu“ – (viď. čl. 8 ods. 1 Ústavy ČSSR č.100/1960 Zb.), a taktiež realizáciou reštitučných nárokov poškodených občanov t.j. navrátenie do pôvodného stavu.

Z hľadiska územno-správneho usporiadania na Slovensku sa proces orientoval najmä na zrušenie systému územnej verejnej správy, reprezentovanej sústavou národných výborov miestnej štátnej správy, prestavbu územného členenia, utváranie právnych a ekonomických predpokladov na vznik reálnej územnej samosprávy na obecnej a rozpočtovej úrovni. Rozsiahle zmeny nastali najmä v oblasti sociálnej práce napr. zrušenie okresných úradov, zmena v organizácii odborov sociálnych vecí - vznik úradov práce sociálnych vecí a rodiny, vznik vyšších územných celkov (ďalej len VUC) a iné.. V dôsledku toho sa často stretávame u študentov i odborníkov v praxi s nedostatočnou informovanosťou o jej súčasnom fungovaní a pôsobnosti.

Poznanie jednotlivých organizácií, subjektov a inštitúcií, ktoré vykonávajú sociálne činnosti, je základným predpokladom pre úspešné postupy orientované v prospech klienta. Tento predpoklad sa dotýka najmä študentov sociálnej práce ale aj odborníkov, ktorí sú odkázaní na spoluprácu viacerých kolegov pôsobiacich v iných sociálnych inštitúciách. Potrebujú sa zoznámiť s niektorými súčasťami sociálnej politiky, legislatívnymi predpismi a činnosťami, ktoré vytvárajú predpoklad účinnej sociálnej pomoci a sociálneho zabezpečenia.

Aktuálnosť tretieho prepracovaného vydania publikácie (najmä v kapitola 6 a 7) podporuje aj fakt, že napriek existujúcej legislatíve a organizačnej výstavbe sociálnych inštitúcií je pri realizovaní sociálnych činností veľa nejasností, ktoré súvisia s neujasnenými kompetenciami, nedostatočnými vedomosťami a zručnosťami jednotlivých aktérov.

Tvorcovia publikácie pracovali niekoľko rokov v rôznych subjektoch verejnej správy od okresných úradov, cez magistrát, samosprávny kraj až po ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Uvedené skutočnosti, ale najmä prijatie zákona o sociálnych službách a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, boli hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli pre spracovanie tejto problematiky (niektoré časti stručnejšie, iné podrobnejšie) aj napriek tomu, že si uvedomujeme neustále zmeny, ktoré prebiehali najmä v súvislosti s prenosom kompetencií zo štátu na samosprávu, ale i iných oblastiach.

Táto publikácia si preto kladie za cieľ prehľadne uviesť do tejto problematiky každého, kto sa chce zorientovať v sociálnej práci vo verejnej správe (nazývanej aj verejnej sociálnej správe). V závere každej časti sú uvedené kontrolné otázky, ktoré napomôžu lepšej koncentrácii základných vedomostí z danej problematiky. Budeme radi, keď predkladaná publikácia poslúži aj odborníkom v praxi, ale najmä študentom sociálnej práce v predmetoch, ako sú sociálna správa, alebo sociálna práca vo verejnej správe, prípadne v predmetoch teória sociálnej práce a sociálna politika.